31.03.2022 Denník N - rozhovor s riaditeľom spoločnosti SMS

"Štát odmieta dodatky, no nikto nečakal dvojnásobné ceny materiálov"
Prečítajte si najnovší rozhovor s riaditeľom a predsedom predstavenstva spoločnosti SMS a.s., Ing. Daliborom Novotným.

Dalibor Novotný, riaditeľ a predseda predstavenstva spoločnosti SMS a. s. Foto - SMS a. s.

Dalibor Novotný, riaditeľ a predseda predstavenstva spoločnosti SMS a. s. Foto – SMS a. s.

Aj v stavebníctve riešia dramatické zdražovanie materiálov. Po pandémii, ktorá vystrelila ceny stavebnín nahor uprostred minulého roka, dnes situáciu komplikuje útok Ruska na Ukrajinu.

„Asfalt, cement, betón, zvodidlá, protihlukové steny, výrobky z ocele, mostné ložiská, dilatačné závery, to všetko je násobne drahšie. Výrobky z hliníka sú extra problém, pretože hliník sa vo veľkom dovážal z Ukrajiny a z Ruska,“ opisuje Dalibor Novotný, šéf stavebnej firmy SMS (do roku 2016 známej ako Stavby mostov Slovakia).

Firma, ktorú Novotný vedie, má bohaté skúsenosti s prácami pre štát. Pracuje totiž na infraštruktúrnych zákazkách, ako sú cesty nižšej triedy, ale aj štvorprúdové diaľnice.

V tomto sektore je situácia špecifická, pretože štátne tendre sa zvyknú naťahovať mesiace aj roky a ceny z ponúk stavbárov by mali byť platné, kým sa dielo dokončí.

Novotný preto apeluje na štát, aby zmenil prístup k uzatváraniu dodatkov k zmluvám z titulu nečakaného nárastu cien.

V rozhovore vysvetľuje:

  • prečo by mala vláda brať vážne apely stavbárov, aj keď má v rukách pre štát výhodné kontrakty;
  • v čom sa súčasná situácia líši od minuloročného pandemického zdražovania;
  • ktoré zákazky a ktorí zhotovitelia budú mať najväčšie problémy a
  • prečo za súčasným zdražovaním vidí aj špekulácie.

Získali ste zákazku na prestavbu známeho „tankodrómu“, teda dlho rozbitej dôležitej cesty z Trenčína smerom na Bánovce nad Bebravou. Už sa tam pracuje?

Prvého marca sme prevzali stavenisko a momentálne tam prebiehajú výruby krovín popri ceste. Následne začneme prekládky inžinierskych sietí a rozobratie skúšobných úsekov na stanovenie receptúry zloženia novej vozovky. Až potom začneme postupne uzatvárať a rekonštruovať jednotlivé úseky po 500 metroch v smere od Mníchovej Lehoty.

Cestári vás vybrali za víťaza v lete minulého roka, odvtedy sa čakalo na kontrakt. Ceny, s ktorými ste súťažili, sú ešte reálne a platné? 

Musia byť platné, sú prílohou k zmluve o dielo. Ale, samozrejme, v súvislosti s tým, čo sa dnes deje, niektoré ceny materiálových vstupov už nie sú reálne.

Kedy ste naceňovali túto ponuku?

Počítali sme ju od jari minulého roka.

Takže pandemické vplyvy v nej už máte zarátané?

Áno. Počítali sme so zvýšenými nákladmi na niektoré vstupy a s infláciou niekde na úrovni troch až štyroch percent. Nekalkulovali sme však s tým, čo sa dnes deje v súvislosti s vojnou na Ukrajine, teda napríklad s nedostupnosťou materiálov či vysokou infláciou.

Môžete to opísať na príkladoch?

Asfalt, cement, betón, zvodidlá, protihlukové steny, výrobky z ocele, mostné ložiská, dilatačné závery, to všetko je dnes násobne drahšie. Výrobky z hliníka sú extra problém, pretože hliník sa vo veľkom dovážal z Ukrajiny a z Ruska. K tomu rátajte rast cien pohonných hmôt, energií, prakticky všetko sa zdražuje. Napríklad dodávatelia zvodidiel alebo zábradlí zvýšili ceny o 50 až 80 %. Cena bitúmenu, čo je vstupný materiál na výrobu asfaltových zmesí, je za toto obdobie vyššia o 100 %, čo má za následok zvýšenie cien asfaltov o 40 až 50%. A na všetky ceny, samozrejme, druhotne vplýva aj cena elektrickej energie a pohonných hmôt.

V lete 2021 náhle vyleteli ceny stavebných materiálov, takže ste poučení pandémiou. Nemáte so subdodávateľmi kontrakty, ktoré zaručujú ceny, kým stavby, ako je tá pri Trenčíne, odovzdáte štátu? 

Keby som sa k našim subdodávateľom správal tak, ako sa správajú štátni investori k svojim dodávateľom, a budem trvať na pôvodnej cene, tak ten dodávateľ skrátka skrachuje. Buď sa s ním dohodnem na nejakom kompromise, pomôžem mu s cash flow, alebo sa dohodneme na navýšení cien. Keby som to neurobil, väčšina z tých dodávateľov by buď išla do úpadku, alebo by zmluvy vypovedali aj s rizikom súdneho sporu.

Takže máte dlhodobé kontrakty, ale netrváte na nich? 

Trváme na nich, ak je dodávateľ schopný zmluvu dodržať a ak jeho ponuka nebola časovo obmedzená. Napríklad dodávatelia ocele sa poučili z pandémie a minulý rok, keď sme počítali cenovú ponuku na práce pri Trenčíne, nám predkladali ponuky platné na tri-štyri mesiace. Dnes už teda platné nie sú.

Stavba I/66 Brezno obchvat. Foto – SMS

Znamená to, že pred podpisom zmluvy so Slovenskou správou ciest ste si ešte raz vyžiadali cenové ponuky, aby ste zistili, či sa dramaticky nezmenili? Čo vám z toho vyšlo?

Pred podpisom zmluvy, ktorý prebehol presne v týždni vstupu ruských vojsk na Ukrajinu, v subdodávateľskom systéme ešte nebola taká panika, ako je dnes. Ten problém s prudkým navýšením a najmä nedostatkom sa začal prejavovať po postupnom uvaľovaní sankcií na Ruskú federáciu.

Naznačili ste, že sú dva druhy dodávateľov. Jedni sú tí, ktorí sa poučili z pandémie. Kto sú tí druhí? 

Viac si vždy môžu dovoliť veľkí dodávatelia, napríklad veľkí dodávatelia oceľových výstuží. Potom sú tu menší dodávatelia, ktorí dodávajú napríklad zvodidlá. Zvodidlá sú z hliníka a pri ňom cez pandémiu neboli cenové skoky až také dramatické, takže viacerí z nich zariskovali a dali nám minulý rok ponuky platné do konca celej zákazky. Ibaže hliníka je dnes nedostatok, pretože sa bežne dovážal z Ukrajiny a z Ruska.

Čo sa deje s týmito subdodávateľmi dnes? 

Dnes si u nás podávajú kľučky. Prichádzajú s tým, že nie sú schopní svoje záväzky dodržať, a ak na nich budeme trvať, tak nám zmluvy vypovedajú aj pod hrozbou súdneho sporu. Takže hľadáme riešenie.

Keď prebiehal tender na práce pri Trenčíne, bola už pandémia, ale ešte nebola vojna. Keď ste zmluvu podpisovali, bola už aj vojna. Nezvažovali ste, či ten kontrakt napokon podpíšete? 

Taký luxus si nemôžeme dovoliť, potrebujeme vyťažiť kapacity, dať prácu ľuďom, aby sme ich nemuseli prepúšťať. Ale áno, zvažovali sme aj túto možnosť, no povedali sme si, že sa to pokúsime postaviť za cenu, s ktorou sme to vysúťažili. Výsledok bude vo veľkej miere závisieť od investora. Momentálne napríklad prerokúvame organizáciu dopravy, a ak nám investor alebo dopravný inšpektorát nebude plány zásadne komplikovať, pokúsime sa to postaviť za vysúťaženú cenu a v zmluvnom termíne. Táto rekonštrukcia je naplánovaná do konca roku 2023.

Nerozumiem. Ak si dopravný inšpektorát vymyslí nejaké nové riešenia, tak vám to štát musí zaplatiť, nie?

Tu ide skôr o harmonogram. V pláne napríklad je, že v budúcom roku sa jeden úsek dlhý asi 1,2 kilometra úplne uzavrie približne na pol roka a obchádzková trasa povedie cez mesto Trenčín. Tak to bolo v zadávacích podmienkach. Ak dopravný inšpektorát nebude s takýmto riešením súhlasiť, môže sa stavba predĺžiť a to môže mať vplyv aj na ceny.

Skúste porovnať súčasnú situáciu s minulým rokom, keď po prvý raz dramaticky vzrástli ceny materiálov. 

Situácia je ešte vážnejšia, no v prípade zákazky pri Trenčíne zohráva úlohu to, že toto nie je novostavba, takže nie je potrebné také množstvo výstuže alebo iného materiálu. Zháňame najmä sanačné materiály, zvodidlá, protihlukové steny. Veľký problém budeme mať s asfaltmi.

Takže zákazka je náročnejšia z hľadiska ľudskej práce a menej náročná z hľadiska materiálov?

Nedostupnosť materiálov je novinka, ktorá tu v takej miere nebola ani cez pandémiu. Evidujeme, že na trhu sú stavebné spoločnosti, ktoré nevedia zohnať ani mäkkú betonársku výstuž, pretože im ju dodávatelia skrátka nedodajú.

Prečo? Je jej málo alebo sa boja, že jej v budúcnosti nebude dosť na to, aby dokázali plniť väčšie kontrakty? 

Jedna vec je rast cien a druhá, že len čo sa začne takáto neistota, tak dodávatelia spracovateľov železného šrotu, z ktorého sa vyrába napríklad oceľová výstuž, špekulujú. Máme dojem, že dodávajú menej, aby tak umelo vyhnali ceny výstuže nahor.

Argument je, že železo dražie, lebo pochádza z krajín v konflikte?

Čiastočne majú pravdu, pretože pohonné hmoty dražejú, podobne energie, ktoré výrazne vstupujú do spracovania stavebných materiálov. Napríklad oceľové produkty, ako sú nosníky, ale aj cement, vyžadujú na výrobu vysoké teploty. Na druhej strane sa však domnievam, že ceny sú čiastočne vyhnané aj špekuláciou dodávateľov.

Prečo si to myslíte? 

Z rudy, ktorá pochádza z Ukrajiny či z Ruska, sa vyrába valcovaná oceľ, nie betonárska výstuž. Betonárska výstuž sa vyrába najmä z oceľového šrotu a neviem o tom, že toho by mal byť nedostatok. Ale opakujem, nie som hutník, iba sa domnievam, že je to takto. Verím však, že keď sa vojenský konflikt vyrieši, ceny sa aspoň zastabilizujú, ak nezačnú klesať.

Ľudí zaujíma, čo to znamená pre stavebné práce, ako je rekonštrukcia pri Trenčíne, na ktorú čakajú roky. 

My voči investorom nemáme veľa iných možností než plniť zmluvné ceny a termíny. Existuje už aj metodické usmernenie zo strany Úradu pre verejné obstarávanie aj novšie zo strany ministerstva investícií a regionálneho rozvoja, ako pristupovať k dodatkom pre zdražovanie materiálov. Sú napísané alibisticky a hlavne to druhé usmernenie vychádza z toho, že dôkazné bremeno o tom, že nejaký pohyb cien spôsobila pandémia, je na strane investora. Investori sa preto obávajú podpisovať dodatky o zmenách cien a radšej preventívne všetky nároky zamietajú. Tým však dostávajú do problémov všetky stavebné spoločnosti.

Prípadná korekcia z eurofondov by potom išla na účet alebo zodpovednosť úradníka, ktorý taký dodatok odobril? 

Presne tak. My sme zatiaľ predložili štyri nároky na zmeny v cenách z titulu neočakávateľného nárastu cien stavebných materiálov, niektoré sa ešte posudzujú, ale zatiaľ nám nič neuznali. Obávame sa, že je to pre obavy obstarávateľov, nie preto, že by nebolo dostatočne zrejmé, že za týmito nárastmi cien je pandémia. Ide o státisíce eur.

V zmluve na práce pri Trenčíne nemáte napísané, že ak porastie inflácia, rovnako stúpnu ceny v kontrakte? 

Inflačnú doložku momentálne investori dávajú do zmlúv na projekty, ktorých realizácia trvá dlhšie ako 24 mesiacov. Projekt Chocholná – Mníchova Lehota, teda práce pri Trenčíne, je naplánovaný na 22 mesiacov.

Rozumiem tomu tak, že keďže práce pri Trenčíne sú novší projekt, v cene už máte vplyvy pandémie, ale nečakali ste, že komplikácie budú pokračovať pre konflikt na Ukrajine. Väčší problém máte teda na obchvate Brezna, kde ste cenu predkladali ešte vo februári 2020?

Tam máme valorizačnú doložku, na základe ktorej sme minulý rok fakturovali rast cien asi o päť percent, ale to nezodpovedá rastu cien stavebnín v danom období. Ten rozdiel je v státisícoch eur. To znamená, že ten projekt môže byť pre nás stratový.

Nezvažovali ste odstúpenie od zmluvy? 

Zvažovali sme zastavenie prác, ale zmluvy sú nastavené tak prísne, že by sme vo výsledku zaplatili ešte viac na pokutách za meškanie.

Pracujete aj ako subdodávateľ na úseku R2 Kriváň – Mýtna. Ako to tam vyzerá? 

Dokončujeme dva mosty, približne o mesiac končíme. Tam máme ešte horšiu pozíciu, pretože ako subdodávateľ nerokujeme priamo s investorom a náš objednávateľ podmieňuje schválenie dodatku tým, že aj jemu ho schváli Národná diaľničná spoločnosť.

Investori by už tú záťaž nemali nechávať na stavebných firmách. Dva roky sa boríme v kríze, do dnešného dňa nám štát nevyplatil nič a obávam sa, že to bude rovnako aj pri aktuálnom nedostatku materiálov. Všetky stavebné spoločnosti sú vyčerpané a nikto nemá odvahu podpísať s nimi dodatok a nejakým rozumným spôsobom kompenzovať tieto straty.

Prečo by to štát mal robiť? Bežný developer by bol asi spokojný, že má dobré zmluvy, ktoré ho istia. 

Ak mu záleží na zamestnanosti, bolo by treba niečo urobiť. Stavebníctvo tvorí asi päť percent HDP, štát by ho nemal nechať padnúť na kolená. Podporujeme gastro, nemám proti tomu nič, pretože chápem, že boli dlho zatvorení pre pandémiu, ale aj u nás je obrovský problém a nie je to tak, že my si tie ceny vymýšľame. Naše nároky majú desiatky strán, v ktorých dokladáme presné cenové ponuky od svojich dodávateľov, rozbory cien, je z toho jasné, čo spôsobila pandémia… Viem, že existujú spoločnosti, ktoré zvažujú zastavenie niektorých infraštruktúrnych projektov.

Hovoríte o obchvate Ružomberka? 

Nerád by som konkretizoval.

Napadol mi ako prvý, lebo sa hovorí, že sa tam v podstate nestavia a stavbári majú v rukách ceny spred takmer desiatich rokov. Ktoré projekty sú na aktuálne dianie citlivejšie a ktoré menej? 

Či boli uzavreté pred pandémiou alebo počas nej, to je v zásade jedno. Veľa sa ich nerealizuje, myslím, že Národná diaľničná spoločnosť má rozostavaných dokopy šesť úsekov.

Kto má aké vážne problémy, závisí od toho, ako presne má nastavený biznisový model, v akom období kontrakty naceňoval a uzatváral a či bol schopný vyrovnať portfólio cez novšie projekty. 

Určite záleží aj na časovom aspekte, ale každý z nás má nacenené ostré konkurenčné ceny a nikto z nás nepočítal, že cena materiálov bude dvojnásobná. Do určitej miery do kondície konkrétnych stavebných firiem, samozrejme, vstupuje aj to, aké majú portfólio kontraktov.

Štát môže argumentovať, že toto už stavbári rozprávajú rok a nič dramatické sa neudialo. Aj reči o zastavení prác môžu byť len nátlakom na štát.

Lenže v minulom roku sa minuli všetky rezervy. Stavebné firmy mávajú určité rezervy, z ktorých môžu určitý čas povedzme aj dotovať stratové projekty, no len čo ich bude niekoľko, bude to znamenať úpadok stavebných firiem alebo ich odchod zo slovenského trhu.

My štát chápeme v tom, že uvalil na Ruskú federáciu sankcie, ale na druhej strane si musí uvedomiť, že na tie sankcie dopláca aj slovenský priemysel a slovenské stavebné spoločnosti. Možno by stačila vôľa sadnúť si za stôl, vypočuť si naše požiadavky a nezamietať všetko automaticky.

Ak by štát uzatvoril dodatok s odkazom na pandémiu, nemohol by sa proti tomu ohradiť druhý alebo tretí v poradí v tendri s tým, že on v ponuke rátal s vyšším inflačným rizikom, zákazku nedostal a vy zrazu máte dodatok? 

Každému investorovi by malo záležať najmä na tom, aby mu zhotoviteľ dokončil dielo v požadovanej kvalite a termíne. Vo verejných obstarávaniach dnes vyhrávame stavebné zákazky aj z posledných priečok, pretože si každý dodávateľ rozmyslí, či sa mu viac oplatí nič nerobiť a neprerobiť ako projekt realizovať a trápiť sa s možnou stratou.

V stavebníctve pracuje veľa mužov z Ukrajiny. Evidujete, že by odchádzali domov na front? 

Zatiaľ nikto z našich ukrajinských pracovníkov neodišiel, skôr sme zabezpečovali ubytovanie ich rodinám pri príchode na Slovensko a, naopak, nejakí zamestnanci pôvodom z Ukrajiny nám aj pribudli. Niežeby prišli priamo z Ukrajiny, skôr sa napríklad presunuli z Česka.

Dalibor Novotný

Absolvoval Stavebnú fakultu na Žilinskej univerzite so špecializáciou na stavebné konštrukcie a mosty v roku 2005. Do SMP CZ nastúpil na pozíciu inžiniera akosti na stavbe mosta cez Labe v Nymburku, potom pracoval ako stavebný technik na výstavbe diaľnice D47 na Morave. Po presune na Slovensko v roku 2009 staval mosty ako vedúci projektu na stavbe rýchlostnej komunikácie R1, potom most v Trenčíne a spolupracoval aj na výstavbe šiestich mostov pri stavbe diaľnice A2 Strykow – Konotopa v Poľsku. Od roku 2015 je vo vedení spoločnosti SMS, a. s. (do roku 2016 Stavby mostov Slovakia), najskôr ako výrobný námestník, obchodný riaditeľ a od roku 2019 riaditeľ spoločnosti. Je ženatý, má tri dcéry.


https://e.dennikn.sk/2791484/dodavatelia-zvodidiel-a-zabradli-zvysili-ceny-o-viac-nez-polovicu-hovori-sef-firmy-ktora-opravuje-tankodrom-pri-trencine/?ref=list&_ga=2.87781592.1991572354.1636960285-1071016109.1635162034

SMS a.s.

Partizánska cesta 91

974 01  Banská Bystrica